Slovenská hokejová liga dostala stopku, tak ako aj ostatné nižšie súťaže v iných športových odvetviach na Slovensku. Hráči Levíc síce ešte trénujú, ale stoja pred otázkou, či dočasne rozpustiť mužstvo. O aktuálnej situácii sa porozprával s manažérom klubu a členom VV SZĽH Marcelom Ozimákom redaktor MY Týždeň na Pohroní Ivan Porubský.

Ako dlho budete vedieť fungovať v tomto režime, že trénujete len šiesti a následne sa to vymení? Niektoré kluby hovoria o možnosti na dva týždne a následne o rozpustení mužstva.

U nás je situácia obdobná, keďže to vyzerá tak, že za také dva týždne by sme v prípade spustenia nemali ani proti komu hrať. Ak teda kluby porozpúšťajú svoje kádre. My sme na tom asi rovnako. Dokázali  sme sa po prvej vlne nadýchnuť a usilovnou každodennou prácou sme oslovili niekoľko partnerov, ktorým chcem poďakovať za to že pri nás stoja aj v takomto ťažkom období a neotočili sa nám chrbtom. Bez nich by hokej v Leviciach nebol. Prípravu sme začali v auguste, ale jednoducho financie sa  postupne investovali do výstroje, hokejok, organizácií zápasov, hráčov, prenájmu ľadovej plochy. Momentálne sme na nule. Bohužiaľ nám odskočili aj sponzori, ktorých sme mali a tak to nevidím ružovo. My však trénujeme a veríme, že hokej neskončí. Sme v tréningovom procese, chlapci chodia na tréningy, ale neviem predpovedať, čo bude ďalej. Máme niekoľko plánov na rôzne situácie.

Akým systémom teraz trénujete, tak aby ste vedeli dodržať nastavené pravidlá?

Trénujeme v štyroch blokoch po šesť hráčov. Po 30 – 35 minút jeden blok, potom sa vymeníme. Tí, ktorí boli na ľade, idú šiesti do telocvične. Meníme sa na športoviskách a dodržiavame nariadenia. Je to náročné, keďže to zaberie aj strašne veľa času, ale inú variantu nevidím, akoby sa to dalo urobiť. Chceme, aby chlapci boli v kontakte s ľadom a aby nevypadli z tréningového procesu.

V médiách sa objavila možnosť spojenia najvyššej ligy a Slovenskej hokejovej ligy. Na akom formáte to mohlo fungovať a kde sa to celé zaseklo?

Bol to návrh, ktorý sme podali a zároveň sme o tom informovali vedenie SZĽH. Tento náš návrh sa v prvopočiatku stretol s priaznivou reakciou, ale neskôr to nejako utíchlo a keďže sa našli dôvody prečo nie, tak sa do toho nešlo. Ja si však stále myslím, že vzhľadom na aktuálnu situáciu by boli aj extraligové kluby radi, keby sa zachoval zápasový proces. Celá najvyššia súťaž je potrhaná a myslím si, že už teraz to nie je ani regulárna súťaž. Najdôležitejší je fakt, že v SHL korčuľuje minimálne 50 hokejistov, ktorí sú zásobárňou na ďalšiu sezónu pre extraligové kluby a ešte väčší problém je ten, že tam korčuľuje 30 – 40 reprezentantov do 18 rokov, ktorí tak isto vypadnú na dlhšie obdobie. Keď si zoberiete fakt, že takmer všetky hokejovo vyspelé štáty, kde sa hokej hrá, si zachovali súťaže, tak tento výpadok  budeme len veľmi ťažko doháňať . To je však  najpesimistickejší scenár a ja verím, že to  dáme a že šport zvíťazí, aj keď teraz je doba veľmi náročná.

Teoreticky, kedy by sa začalo uvažovať nad ukončením sezóny? Máte nejaký termín, po ktorom by už nebolo možné pokračovať?

Keby teraz sa napríklad na dva mesiace preruší súťaž, roztopil by sa ľad v halách, tak by sa to mohlo znova spustiť od januára a potiahnuť o tie dva mesiace dlhšie, tak zhruba do začiatku júna. To by korešpondovalo aj so školským rokom, kde by deti mohli absolvovať tréningový proces. Tým pádom by sa za tých šesť mesiacov odohrala plnohodnotná súťaž, samozrejme po nejakej úprave. Nevidím tak ani tento variant ako zlý, treba vyčkať kým sa situácia upokojí a od začiatku roka opäť začať. To sú však len moje myšlienky, ktoré som už odprezentoval aj na inej platforme, kde sa stretli aj s pozitívnymi ale aj negatívnymi názormi. Toto by možno bola cesta ako to zachrániť.

Keby vám aj opätovne spustili sezónu, ale musela by sa dohrať bez divákov, tak by to malo vôbec zmysel?

Určite by to malo zmysel, pretože tu teraz už nejde ani tak o divákov, ale o to, aby sme držali v tréningovom a zápasovom procese okolo 300 hráčov a opakujem ešte raz do tohto musíte zaradiť aj hráčov do 18 rokov, ktorí sú v reprezentačnom výbere a toto by už nikto nenahral. Je to dosť možné, že sa nám to v budúcnosti vráti, keď budú o dva roky hráči v U20 a budú mať tak vlastne jednu sezónu mínus. Toto môže mať rôzne následky a ja by som bol veľmi nerád, aby sme niečo takéto dopustili.

V jedinom ligovom zápase ste v Žiline vyhoreli. Ako vidíte túto vysokú prehru 7:0?

Nebudeme sa nič vyhovárať. Myslím, že Žilina má naozaj veľmi dobrý káder, ktorý je poskladaný z extraligových hráčov a keď si zoberiem, že na našej strane nastúpilo 13 hráčov do 23 rokov, tak výsledok nezodpovedal  predvedenej hre. My sme doplatili na mladícku nerozvážnosť a neskúsenosť, pretože zápas sa začal naozaj veľmi dobre. Chalani bojovali, korčuľovali, nebolo tam vidieť veľký výkonnostný rozdiel. Prišiel však prvý gól domácich, druhý a tretí v presilovke, tak už bolo vidieť, že  mužstvo nezvládlo  tlak a  mladí hráči sa s tým jednoducho nevedeli vysporiadať. Preto aj výsledok bol taký. No treba povedať, že sme hrali dvadsať minút v oslabení, čo bolo obrovské plus pred Žilinčanov a pre nás ponaučenie, že s takýmto súperom nesmieme hrať oslabení. V  presilovej hre si začali veriť, boli vo vedení, začali aj riskovať a samozrejme skúsení Žilinskí hráči to vedeli využiť. Pridali aj ďalšie góly, bola to dobrá škola pre niektorých našich hráčov, aby si uvedomili, že už nie sú v juniorských súťažiach a nemôžu si dovoliť to, čo by si možno v tom juniorskom ešte dovolili. Myslím si však, že keď chlapci budú takto hrať, tak výkonnosť pôjde hore a prídu aj výsledky. Čo mňa osobne najviac teší, tak to je fakt, že máme v mužstve až 13 – 14 hráčov do 23 rokov a z nich sú naozaj niektorí perspektívny do budúcej sezóny na extraligu. Toto je náplňou SHL-ky, vychovávať budúcich hráčov pre vyššie ligy. Káder Žiliny bol poskladaný z hráčov, ktorí nemajú 19, ani 20 rokov. Majú tam minimálne množstvo hráčov v juniorskom veku a ostatní hráči boli, ktorí majú odohrané v extralige nie jednu sezónu. Bola to dobrá konfrontácia a určite zohralo úlohu aj to, že my sme v tom týždni netrénovali, keďže sme boli v karanténe a nastúpili sme len na jeden krátky tréning pred zápasom, aby sme boli v kontakte s ľadom a chceli sme ísť aj napriek tomu hrať, keďže sme vedeli, že termíny sa míňajú a po tomto zápase sme sa už na zápas nedostali, keďže liga bola prerušená.

Pred pár dňami ste ohlásili odchod Ahmed Mahfouz z rodinných dôvodov. Neočakávate niečo podobné aj u iných legionároch?

U nás už všetci legionári odišli domov. Nemá zmysel ich tu držať a zo všetkými sme sa dohodli, že keby sa situácia vyvinula inak, tak by sa vrátili. Oni však tiež mali tie svoje obavy o to, že keby sa to tu zavrelo, samozrejme aj o svoje rodiny a kedy sa náhodou niečo stalo, takže z týchto dôvodov sme sa s nimi dohodli na odchode. Nemá zmysel ich tu silou mocou držať. Treba si povedať pravdu, každý z nás by na ich mieste konal rovnako a bol by rád, aby mu bolo umožnené vrátiť sa naspäť do vlasti.

Autor: Mgr. Ivan Porubský – MY Týždeň na Pohroní